Poľovnícka história

Historický vývoj poľovníctva na Slovensku

Lov je starý ako samo ľudstvo. Kedysi v praveku bol lov jediným spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne panovníkov a majetnejších vrstiev a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Prvý pokus o centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v dekréte Ladislava I. – Svätého z r. 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok). Dekrét Ladislava IV. z r.1279 hovorí o zákaze poľovania mníchom.
Začiatky poľovníckeho práva možno nájsť v uzneseniach Zemského snemu už v 15.storočí. Zákonný článok XX z r. 1883 viaže právo poľovať na vlastníctvo pozemku. Vlastníci s výmerou min. 200 jutár mali právo na tomto území poľovať. Vlastníci nad 50 jutár sa spájali do spolkov. Prvé lovecké spolky na našom území vznikajú v minulom storočí. Napr.: Cserhát Košice 1834, Modra 1850, Jagdverein Kežmarok 1880, D. Kubín 1881, ďalej Dobšiná, Krupina… 10.decembra 1920 zakladá MUDr. Jan Červíček Lovecký ochranný spolok (LOS) na Slovensku. Prvé miestne LOS (organizácie) vznikli v Trnave, Martine, Šahách, Žiline, Bratislave, Košiciach, Galante… V Prahe vzniká r.1923 československá myslivecká jednota.
V septembri r.1929 bol vydaný Malý poľovnícky zákon ako doplnok článku XX/1883. V tom istom roku vzniká i československá kynologická jednota. Roku 1934 sa poľovnícke organizácie Čiech, Moravy a Slovenska zjednotili v Prahe. Po rozbití ČSR r.1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota. Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v r.1947. V r.1961 vzniká v Prahe čs. myslivecký svaz. Ten zanikol v r. 1968 a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy Slovenský poľovnícky zväz a český myslivecký svaz. SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov občanov SR.
Ako sa menilo sociálne a triedne zloženie spoločnosti, menilo sa aj nazeranie na zver, lov, poľovníctvo a ich funkcie. Poľovník dnešných čias nie je iba lovcom, ale zákonite sa stáva aktívnym činiteľom ochrany prírody.
Popri formovaní poľovníctva vznikala aj tzv. poľovnícka reč – je to reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla veľmi dávno – medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva. Okrem odborných poľovníckych výrazov (termínov) zahŕňa v sebe i slangové výrazy prevzaté z ľudovej reči alebo z iných jazykov (nemčina, maďarčina, čeština). Na poľovnícku reč nadväzuje i “poľovnícka latina’ – veselé často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a obyčají. Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdo­konaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave adeptov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach, ap. Poľovníckou rečou sa ešte hovorí na poľovačkách, pri práci v revíri, ap.