Plní teda hlavne funkcie ochranárske a ekologické, ďalej kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Ekologické a ochranárske aspekty musia mat i v našom poľovníctve prioritu pred individuálnymi, alebo skupinovými loveckými a vlastníckymi záujmami.
Poľovníctvo sa nesmie rozvíjať v rozpore s celospoločenskými záujmami so zreteľom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a ochranu životného prostredia. Naše organizované poľovníctvo má vo svete uznávané postavenie. Má teda význam i pri úspešnej prezentácii Slovenska v medzinárodnom merítku. Významné je poslanie poľovníctva v našej kultúre – je zdrojom inšpirácie výtvarníkov, hudobníkov i ľudových umelcov.
Nezanedbateľný je hospodársky prínos – produkcia diviny, komerčný význam z poľovného turizmu, nepriamy hospodársky význam má i v ničení buriny i živočíšnych škodcov. Hlavný význam spočíva v spolutvorbe a ochrane životného prostredia. Podľa novely zákona o poľovníctve je toto súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR.
Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov.
Dnes je naša príroda poznačená ľudskou činnosťou do takej miery, že všetky zásahy do nej zo strany človeka treba veľmi zvažovať. I poľovníctvo je dnes súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Má nemalú úlohu: zachovať a zveľadiť, chrániť a optimálne využívať genofond poľovnej zveri. Preto sa musí naše poľovníctvo využívajúc poznatky poľovníckeho výskumu riadiť v koordinácii so záujmami ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva i lesného hospodárstva.
Zo všetkých funkcií, ktoré poľovníctvo plní, práve ochranárska a ekologická musia byt uprednostňované pred produkčnými, komerčnými, kultúrnymi a rekreačnými. Pri SPZ pracuje komisia pre životné prostredie, ktorá dbá na zosúľaďovanie požiadaviek poľovníctva s celospoločenskou potrebou ochrany prírody. Orgány SPZ, Ministerstva pôdohospodárstva úzko spolupracujú s orgánmi štátnej ochrany prírody pri vypracúvaní dlhodobých koncepcií, plánov, legislatívy, ap.
Životné prostredie je súhrnom všetkých prírodných i umelých zložiek prostredia, ktoré nás obklopujú.
Medzi prírodné zložky patrí zem, voda, vzduch, rastlinstvo, živočíšstvo, umelé zložky tvoria mestá, obce, dopravné siete – všetko to, čo vytvoril človek Zvláštnou zložkou životného prostredia je zložka sociálna – ide o vzťahy, ktoré sa utvárajú medzi ľudskými (životné prostredie človeka) i živočíšnymi spoločenstvami (životné prostredie poľovnej zveri). V životnom prostredí poľovnej zveri zohrávajú dôležitú úlohu antropogénne vplyvy – t.j. vplyvy človeka, medzi ktoré patrí i poľovníctvo. Každý živočíšny jedinec sa vyvíja v určitom prostredí.
Prostredie pôsobí na rozvinutie, alebo potláčanie vlôh jedinca. Faktory prostredia (napr. teplota, svetlo, vlhkosť) sa menia a organizmus sa týmto zmenám prispôsobuje. Spoločenstvo organizmov spolu s abiotickým prostredím vytvára ekosystém. V rôznych ekosystémoch sú rôzne abiotické podmienky (určité množstvo vody, svetla, tepla). Tieto sa menia – ich súhrn vytvára určité klimatické a pôdne podmienky. Biotické podmienky tvoria živé organizmy a vzťahy medzi nimi. Zelené rastliny sú producenti, niektoré živočíchy sú konzumenti a niektoré živočíchy a mikroorganizmy sú rozkladače – reducenti. Organizmy sú spojené na základe potrebných vzťahov do potravných reťazcov. V prírode všetko spolu súvisí a narušenie týchto vzťahov, resp. ich jednotlivých zložiek môže viesť k negatívnym javom. Preto každý zásah do prírody musí byť odborný a citlivý. Poľovníci si musia túto skutočnosť uvedomovať, pretože ich činnosť je zásahom do životného prostredia poľovnej zveri i nás ľudí.