Už od dávna sa poľovníci na poľovačkách navzájom zdravia pozdravom Lovu zdar! Bežným pozdravom poľovníkov pri dennom, spoločenskom a úradnom styku je Poľovníctvu zdar!
1.Poľovník si má vždy a všade počínať disciplinovane, musí dbať na svoju poľovnícku česť, musí byť spoločenský, kamarátsky a vždy ochotný pomáhať.
2.Poľovník má dokonale poznať zver a jej život, má sa o ňu všestranne starať, chrániť ju, šetrne s ňou zaobchádzať a správnym spôsobom ju loviť.
3.Poľovník musí prísne dodržiavať ustanovenia zákona o poľovníctve a vykonávacie predpisy k nemu.
sa koná vtedy, keď nový poľovník prvýkrát uloví zver. Tak sa pasuje za lovca jeleňov, srncov, diviakov alebo dravej či malej zveri. Pasujúci vyzve strelca, aby pristúpil k ulovenej zveri a pýta sa: Pýtam sa … je to tvoj prvý jeleň, ktorého si dnes ulovil? – Áno – odpovie strelec, kľakne si na pravé koleno vedľa ulovenej zveri. Pušku drží v pravej ruke s pätkou opretou na zem a ľavú ruku položí na trofej, resp. hlavu zveri. Pasujúci čepeľou poľovníckeho tesáka (dýky) sa zľahka dotkne jeho ľavého ramena a povie: Vážený. . týmto úderom vás (ťa) v mene Sv. Huberta slávnostne pasujem za lovca jeleňov. Ceremoniál má viacero obmien.
Iný spôsob pasovania za lovca – lovec prinesie ulovenú zver. Lovec a pasujúci majú klobúky na hlavách, ostatní s obnaženými hlavami utvoria polkruh. Obrad je podobný ako vyššie uvedený. Pri pokľaknutí sa zahrá signál – Lovu zdar a počas celého ceremoniálu signál – slávnostné lesnice. Pasujúci sa tri krát dotkne tesákom ľavého ramena lovca a hovorí: Vážený …týmto úderom ťa v mene Sv. Huberta pasujem za lovca jeleňov s tým, že najprv musíš zver chovať, chrániť, a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť. Druhým úderom ti blahoželám k uloveniu tvojho prvého jeleňa. Tretím úderom ti pripomínam, aby si za každých okolností zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej poľovníckej rodiny a oddaným ochrancom našej krásnej prírody. Prajem ti: Lovu zdar! Súčasťou pasovania je odovzdanie pasovacieho listu.
Zálomky sa používajú na označenie rôznych miest a oznamov, alebo ako vetvička, ktorou sa ozdobuje klobúk poľovníka po ulovení trofejovej zveri, resp. pri slávnostiach, ďalej ako prejav poslednej úcty k ulovenej zveri, smútočné pri pohreboch a pod.
Zálomok sa odlamuje (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti miesta ulovenia zveri. Strelecký zálomok -vetvička, resp. časť sa vkladá ulovenej zveri raticovej medzi zuby, pernatej do zobáka ako posledný hryz, resp. zob, časť namočená v krvi zveri sa odovzdáva strelcovi na loveckom noži alebo klobúku so slovami: Lovu zdar! Zálomok sa môže položiť i na ulovenú zver ležiacu na pravom boku – u samčej zveri odlomenou stranou smerom k hlave, u samičej naopak. Ďalej sa nosí i pri pohrebe poľovníka a ako posledná rozlúčka sa kladie na rakvu, resp. hádže do hrobu.
Účelové zálomky: stanovištný označuje miesto, kde stál strelec v čase strieľania na zver, nástrelový – kde stála zver v okamihu výstrelu, smerový – smer kadiaľ unikla zver po výstrele, stopový – začiatok stopovej dráhy, ďalšie: výstražný, čakací a oznamujúci opustenie stanovišťa
Vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej. Posledná pocta zveri (malej) sa vykonáva na výradisku ceremoniálom – slávnostným výradom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zoradenej zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok – každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela.
Chrbtami smeruje zver k čelu výradiska. Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška, u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, resp. fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver na výrade nik nesmie prekračovať. U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp. posledným zobom -odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta uhynutia zveri. Konárik vložíme do papule, resp. zobáka. Ďalší konárik sa položí na telo ulovenej zveri ležiacej na pravom boku tak, že odlomená strana smeruje u samčej zveri k hlave, u samičej naopak (zvýraznenie parožia a materstva).
Etickou zásadou lovu trofejovej zveri(jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu – nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri) Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri. Raticovú zver by mal vyvrhnúť sám strelec – pri vyvrhovaní si zver zaslúži úctu, strelcovi okrem trofeje patrí i tzv. poľovnícke právo: jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina s priobličkovým tukom.
Vyvrhnutá zver sa má čo najskôr dopraviť na miesto určenia. Ulovenú zver s posledným hryzom v papuli ukladáme na dopravný prostriedok tak, aby jej hlava smeroval dozadu, aby sa “posledným pohľadom” mohla rozlúčiť so svojim domovom. Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok. Taktiež streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu k ulovenej zveri. Strelecký zálomok sa odlomí (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti okolia miesta ulovenia zveri. Konárik sa položí na telo zveri ležiacej na pravom boku tak, aby odlomená časť smerovala u samčej zveri k hlave (zvýraznenie parožia), u samičej zveri naopak (zvýraznenie materstva)), Ak ide o prvú zver, ktorú poľovník ulovil, nasleduje pasovanie za lovca.
Pri spoločných poľovačkách treba dodržiavať správny priebeh poľovačky. Ten upravuje Poľovnícky poriadok SPZ a presne formulovaný domáci poriadok združenia. Pri spoločnej poľovačke na malú a diviačiu zver sa poľovníci i hostia dostavia načas, skontrolujú sa poľovné lístky a zbrane, upozorní sa na zákaz požívania alkoholu, vedúci poľovačky rozostaví poľovníkov, poľovníci sa správajú disciplinovane. Na nástupe stoja v čele funkcionári, oproti nim lesničiari. Signály lesničiarov, ich použitia je presne stanovené. Po ľavej strane od funkcionárov sú nastúpení strelci, oproti nim nosiči, psovodi a honci. Na zver sa nestrieľa zblízka, prednosť majú hostia, dodržiavajú sa zásady selektívneho odstrelu, ak strieľa na tú istú zver viac strelcov, platí pravidlo “prvá guľa, posledný brok’.
Na slávnostnom výrade sa zver ukladá na pravý bok v poradí jeleň, diviak, líška, pri poľovačke na malú zver v poradí líška, zajac, králik, bažant.
Priestor výradu – zoradisko je lemovaný čečinou, vo všetkých štyroch rohoch sa zapália menšie vatry. Na čele stoja funkcionári, oproti ním lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a poľovnícky personál. Strelci nastupujú s nenabitými puškami na ľavom pleci, s ústiami smerom rovno hore. Zver sa na výrade nesmie prekračovať. Po fanfárach alebo signáloch lesnicou, ktoré účastníci vypočujú s obnaženou hlavou.
Povely, signály a fanfáry sú pomôckou na udržovanie poriadku a správne vedenie poľovačiek. Poľovník by ich mal ovládať a poznať naspamäť. Lesničiar nosí lesnicu na primerane dlhom remienku na pravej strane prevesenú cez ľavé plece s nátrubkom smerom dopredu – aby ju mohol bez zvesovania priložiť k ústam. Pri otváraní veľkých poľovačiek sa používajú tiež lesné rohy B, ak na poľovačke nie sú lesničiari, môže poľovný hospodár použiť i trúbku – signálku, resp. malú lesničku, ktorá znie o oktávu vyššie. Známe sú Slávnostné fanfáry pre lesné rohy, F, pochod slovenských poľovníkov K horám a Poľovnícka rozlúčka, všetky zložil zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan – text k pochodu a rozlúčke napísal Dr. Pavel Poruban. Zložené boli k 50.výročiu organizovaného poľovníctva na Slovensku roku 1970 – vtedy vznikli (tí istí autori) i základné slovenské poľovnícke signály pre lesnice B (1 -10), 1 uvítanie, 2 začiatok činnosti, 3 honci do kruhu, 4 prestávka, 5 koniec prestávky, 6 koniec činnosti, 7 pozor, 8 výrad, 9 Lovu zdar!, 10 slávnostné lesnice.
Okrem praktického významu spĺňa lesničiarstvo i kultúrne poslanie – pôsobí na estetické cítenie poľovníka, napomáha prezentácii našej poľovníckej kultúry pred zahraničím, dotvára atmosféru významných poľovníckych podujatí – snemov, Dní Sv. Huberta, svätohubertovských omší, výstav, súťaží ap., čím prispieva i k úspešnej prezentácii poľovníctva pred nepoľovníckou verejnosťou.
(kruh, kolo) je spoločenské posedenie poľovníkov a účastníkov poľovačky po jej ukončení. Uskutočňuje sa v primeranej spoločenskej miestnosti (nie prístupnej verejnosti – ak sa koná v pohostinstve, mala by byť tiež vo zvláštnej miestnosti).
Tá býva často za týmto účelom vhodne vyzdobená. Vedúci poľovačky privíta hostí a účastníkov poľovačky, podrobne zhodnotí priebeh a výsledky poľovačky – úlovky zveri podľa druhu, úspešnosť strelcov, atď. Svoju reč ukončí slávnostným prípitkom slovami “Poľovníctvu zdar!”. Všetci prítomní vstanú, odpovedajú “Zdar!” a s pohárom v ľavej ruke si pripijú na dosiahnuté poľovnícke úspechy. Po primeranom spoločenskom občerstvení (podáva sa i divina) – si zopakujú účastníci zážitky z poľovačky, vhodne si zažartujú a spoločensky sa pobavia.
Tu prichádza ku slovu i “poľovnícka latina” – zveličené a často vymyslené poľovnícke zážitky interpretované poľovníckou rečou. Na “poľovníckom súde* sa počas posedenia žartovným spôsobom “súdia” účastníci poľovačky za priestupky proti poľovníckym obyčajom, ktorých sa dopustili počas poľovačky. Organizovanie posledných pohonov patrí ku tradíciám, pekným zvykom nášho poľovníctva a je potrebné ho v kultúrnej forme zachovávať.
Ide o veselé, čiastočne vymyslené, resp. zveličené poľovnícke príhody a zážitky, ktoré sa určitým žargónom rozprávajú pri poľovníckych posedeniach, ale aj medzi nepoľovníkmi.
Výročné členské schôdze a snemy majú predovšetkým reálne a kriticky zhodnotiť činnosť za uplynulé obdobie a vytýčiť úlohy na ďalšie obdobie. Riadny snem SPZ i okresné snemy sa zvolávajú raz za 5 rokov. Mimoriadny snem zvoláva rada SPZ z vlastného podnetu, alebo ak o to požiada aspoň polovica okresných organizácií SPZ. Mimoriadny okresný snem zvoláva okresná rada z vlastnej iniciatívy, alebo ak o to požiada viac ako polovica PZ, alebo ak o to požiada nadriadený orgán SPZ. Okresný snem schvaľuje nomináciu PZ do zboru zástupcov, volí okresnú radu SPZ a delegátov na snem SPZ. Na dobu 5 rokov volí predstavenstvo a dozornú radu okresnej organizácie, rozhoduje o výške účelových príspevkov a ďalších závažných záležitostiach Oko SPZ.
Snem SPZ volí členov prezídia a dozornej rady SPZ, menovite do funkcie prezidenta, tajomníka a predsedu Dozornej rady SPZ, potvrdzuje za členov rady SPZ delegátov OkO SPZ, určuje zásady činnosti SPZ na nasledovné obdobie, rozhoduje o zmene stanov a pod.
Výročná členská schôdza sa zvoláva ročne – spravidla do konca februára. Zvoláva ju výbor PZ podľa plánu schváleného členskou schôdzou. Členská schôdza sa schádza podľa potreby najmenej 2x ročne. Výročná členská schôdza schvaľuje správu výboru o činnosti PZ a výsledkoch hospodárenia za uplynulý rok i správu dozornej rady, rozhoduje o použití výnosu hospodárenia, alebo úhrade straty za uplynulý rok, schvaľuje plán činnosti a lovu i finančný rozpočet na bežný rok, schvaľuje výšku členských podielov a riadnych, prípadne mimoriadnych členských príspevkov. Bližšie o VČS a snemoch pojednávajú Stanovy SPZ.